Sophie a Tobby záchrana číslo 1 v roku 2023
Murovatý kocúrik Tobby a čierna mačička. Sophie. Okolo 2 mesiacov v deň, kedy som pred svetlami môjho auta zazrela dačo čierne ležať na zemi presne v strede cesty cestnej premávky. A prekvapenie bola to Sophie a pri nej schúlený Tobby. No nemohla som ich tam nechať. Previezla som malé stvorenia agresívne a bojazlivé na veterinu. Doktorka nemala však dobrú správu. Kvôli infekcii straili oba časť zraku. Hospitalizácia, antibiotiká, maličké mali zhruba 650 gramov každé. Každý deň som chodila na veterinu, prihovárala sa a snažila sa vytvoriť kontakt. Murovatý kocúrik pookrial rýchlo. Zistil, že ľudský dotyk nemusí len ubliživovať, hrať sa len chcel, zvedavý bol a priadol ako mašinka. Sophinke, ako každej žene, to trvalo dlhšie. Musela som pomaličky, stálo ma to veľa kúsancov a škriabancov, ale nevzdala som to. Keď som ju šla pohľadiť rukou, z ktorej cítila brata, troška ešte syčala, ale nechala sa. Ak brata zo mňa necítila, bolo zle. Po týždňoch v nemocnici a v prechodnom domove, som ich musela vziať k sebe domov, i keď s mojími dvoma dospelými mačkami to nebolo ľahké. Avšak po skoro dvoch týždňoch už sme dospeli do fáze tolerancie a maličké obe mačiatka sa aklimatizovali. Avšak problémy s očkami neprestali. Bohužiaľ malá Sophie sa pri hraní s bratom udrela a jej očná šošovka dostala zásah. Očko navrelo a prasklo i keď som ihneď utekala na veterinu. Doktorka spravila operáciu, očko zašila a čakáme čo sa bude diať ďalej. Je veľmi ťažké nájsť niekoho, kto by chcel ,,invalidnú" mačičku a nie to hneď dve. Bohužial kvôli ich handicapu a tomu ako sú na seba naviazané, podmienka adopcie bolo, že musia ísť spolu. Samotný anjel strážny mi však po týždňoch hľadania poslal slečnu, ktorá si ich vzala domov obe. Momentálne sú 30 dní v skušobnej lehote v novom dome, ale verím, že sa na nich šťastie usmialo a slečna si ich nechá. Pevne sa modlím v tento zázrak. Ešte s nimi bude práca kvôli všetkým nevyhnuteľným zdravotným zásahom, ale vďaka www.znesnaze21.cz som schopná pokryť 90% z nazbieraných peniažkov z projektu, ktorý pre mňa spustili. Ešte nie je koniec jejich príbehu, ale sme na dobrej ceste.
Zizou (zrzavý), je zachránený štvorročný kocúr, ktorý bol pozitívne testovaný na corona vírus. Rodina ho ako mačiatko vyhodila na ulicu a nechcela platiť za zdravotné výdaje. Ja som v tom období hľadala mača na adopciu pre seba a tento nezbeda mi ukradol srdce.
Gaia, (biela so škvrnami), je dvojročná mačka, ktorú som našla na promenáde, ako do nej kopali muži arabskej národnosti. Mala kožnú chorobu, ktorú som liečila 6 týždňov. Mala infekciu uší i očí a má chronické zlyhanie ľadvín. Vzala som ju so sebou domov s úmysľom jej nájsť dobrú rodinu, ktorá by ju adoptovala, ale to prvotné zúfalstvo a strach v jej očiach sa zmenilo na nehynúcu lásku k mojej osobe a v boji o záchranu jej života som ju už neopustila. Ostala so mnou a Zizom ako tretí člen rodiny.
Biela mačička je Luna. Našla som ju pri práci ako sa nestabilne potáca s krvácajúcou ranou na hlave. Poskytla jej prvú pomoc a nedočkavo čakalana koniec pracovnej smeny. Kontrolovala som ju kažých 20 minút a postupne si uvedomila, že poranenie na hlave jej spôsobilo neurologické problémy a stratila sluch. Nasledovala dlhá liečba a hospitalizácia, ale nakoniec som jej našla milujúcu maminku.
Jamal, (biele mača so škvrnami), je kocúrik, ktorého som našla spolu s ďalšími troma súrodencami. Ale kým sa mi skončila pracovná doba, ostal len on sám. Neviem čo sa stalo s ostatnými troma súrodencami, ale toto nebožiatko, ktoré vážilo sotva 500 gramov bolo prevezené na veterinu, kde sa zistilo, že je to zdravé a hravé stvorenie. Našlo spoločný domov s Lunou v Katare.
Tie Tie, (tigrovaný kocúr), zachránila som ho od rodiny, kde mu bola odmeitnutá prvá pomoc po zranení oka skrutkovačom. Krvácajúceho a plačúceho bolesťou som ho previezla na veterinu. V tom období som nemala ani auto ani peniaze, ale uprosila som sestričku a doktora aby ho prijali so sľubom, že účet bude zaplatený do konca jeho hospitalizácie. Nakoniec všetko dobre dopadlo a našiel domov v UK.
Puti, (biela mačka), ktorej tvár bola poranená ťažkým nástrojom, ležala bezvládne na ulici, kde som ju našla krvácajúcu a bezvládnu. Ešte žila, ale bola tesne pred prahom dúhového mostu. Vzala som ju hneď na veterinu, kde bojovala o život. Statočne a vyplatilo sa. Našla domov na Filipínach.
Ginger. Kocúrik, ktorého som našla pri práci ustráchaného tak, že nechcel ani žrať keď som stála nadohľad. Našťastie je to jeden z tých ,,ľahších" príbehov, pertože našiel domov v Katare asi 48 hodín po uverejnení jeho príbehu na FB.
